1544 – 1550

Novým majiteľom sa stáva Gašpar I. zo Šerédu, ktorý je až do svojej smrti zemepánom v Svätom Jure.

1550

Po smrti Gašpara I. získava panstvo jeho brat, gróf Juraj. Kúriu dedí po svojom bezdetnom bratovi a následne ju odkazuje svojmu príbuznému Jánovi Alaghymu.

1559

Posledným vlastníkom kúrie z rodu Šerédy je Gašpar II., ktorý sa však musí svojho majetku vzdať na príkaz kráľa Ferdinanda I. Ten mu nariaďuje na základe sťažností a žiadostí miestnych mešťanov odovzdať panstvá Svätý Jur a Pezinok Uhorskej komore do vlastníctva uhorského panovníka.

1566

Vojny s Osmanmi a zlá finančná situácia núti Ferdinanda I. udeliť Svätý Jur do zálohy bratislavskému županovi Eckovi zo Salmu a Neuburgu, ktorý Ferdinandovi poskytol finančnú pôžičku. Župan Eck spravuje svoj majetok až do svojej smrti v roku 1574.

1575

Novým záložným majiteľom mestečka a kúrie sa stáva chorvátsky šľachtic Ján Krušič z Lepohlavy. Po sebe zanecháva inventár, ktorý opisuje vybavenie Krušičovej kúrie. Je prekvapivo skromný - tvoria ho iba tri stoly, dve dlhé lavice a dvoje putá na nohy, čo naznačuje nastávajúcu prestavbu, ktorú realizoval Krušič. Tá je však dokončená až po smrti majiteľa kúrie.

1580

Po Krušičovej smrti prechádzajú všetky zálohové kráľovské majetky do rúk jeho vdovy Kataríny Pálffyoveja prostredníctvom nej o dva roky neskôraj do rúk jej nového manžela Štefana Illešházyho.

1606

Po zložitých politických bojoch o Svätojurské panstvo sa majetok opäť dostáva do rúk súčasného palatína Štefana Illešházy a jeho manželky. Spoločne sa púšťajú do prestavby kúrie, ktorá je dokončená až po Illešházyho smrti. Svedčí o tom dodnes zachovaná tabuľa nad vstupným portálom kúrie v znení: Comes Stephanus Ilieshazi palatinus regni Hungariae etc. et Catharina Palfy consors fecerunt 1609.

1613

Po Illešházyho smrti sa rozbieha séria sporov týkajúcich sa nárokov veriteľov, ale aj otázky ohľadom samotného vlastníctva panstva. Už tu sa začína uvažovať nad vyčlenením Svätého Jura z panstva a povýšením na slobodné kráľovské mestečko.

31. marca 1615

Kráľ Matej II. vydáva potrebnú privilegovanú listinu a zo Svätého Jura sa stáva kráľovské mestečko. V listine sa nachádza aj niekoľko bodov týkajúcich sa kráľovskej kúrie. Podľa šiesteho ustanovenia si kráľ ponecháva jej vlastníctvo a označuje ju ako ,,kúria zvaná zemepanská“ (curia dominii nuncupata).

1618

Z tohoto roku pochádza podrobný súpis miestneho kráľovského majetku. Kaštieľ je v tomto súpise opísaný ako ,,dom alebo kúria jeho výsosti nachádzajúca sa v mestečku Svätý Jur“. Podľa urbára patrí ku kúrii pomerne veľký pozemok so širokou záhradou plnou ovocných stromov. V záhrade je nasadený bôb a fazuľa pre potreby kuchyne provízora celého panstva. Budova kúrie slúži na hospodárske účely - má veľkú pivnicu, v ktorej okrem väčšieho množstva vína sú i dva nové, stredne veľké preše.

1622

Vdova Katarína Pálffyová prenáša svoje záložné práva, ktoré boli pôvodne viazané aj na mestečko Svätý Jur, na svojich synovcov – Štefana, Jána, Mikuláša, Pavla. Panovník sa ale pravdepodobne výnosných majetkov (najmä viníc patriacich ku kúrii) nechce vzdať, a preto v roku 1622 súhlasí s vyplatením záložnej sumy v prospech synovcov zomrelej Kataríny. Ferdinand II. však nie je schopný Pálffyovcom vyplatiť požadovanú sumu 200 tisíc zlatých, a to najmä z dôvodu prebiehajúcej tridsaťročnej vojny.

Kráľ je po dlhších prieťahoch nútený odovzdať Svätojurské panstvo (bez samotného mestečka, ale vrátane kúrie)v decembri 1625 do užívania Štefanovi, Jánovi a Pavlovi Pálffyovcom.

1734

Kráľ Karol VI. udeľuje rodu Pálffy do ich trvalého vlastníctva panstvá Svätý Jur a Pezinok. Je to odmena za ich vernosť a služby, ktoré Pállfyovci počas niekoľkých rokov vykonávali. Rok na to je kúria v lepšom stave ako pred niekoľkými rokmi, pretože sa na nej vykonali najnutnejšie opravy. Kúria sa teda počas 18. storočia stáva tou najvýznamnejšou kúriou v meste.

19. storočie

Kúria slúži počas celého 19. storočia na hospodárske a nájomné účely v držbe rodu Pálffyovcov.

1907

Majiteľ kúrie, ako aj väčšej časti Svätojurského panstva, gróf Ján Pálffy, spisuje svoju poslednú vôľu a v jej 13. bode daruje svätojurskú kúriu detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave so zámerom, aby slúžila na rekonvalescenčný pobyt chorých detí. Štedrý darca zanecháva aj 60 000 zlatých, aby sa kúria mohla prestavať a zariadiť na uvedený účel.

1924

Po prvej svetovej vojne a zániku detskej ozdravovne sa kaštieľ stáva majetkom ČSR.

1959

Kúria sa prevádza do vlastníctva MNV v Svätom Jure.

1967

Prebieha generálna obnova fasády kaštieľa, ktorý v tomto období slúži aj vo forme nájomných bytov. Opravuje sa vonkajšia hladká omietka, natierajú sa okná a dvere z vonkajšej strany, vykonávajú sa klampiarske práce v úplnom rozsahu, búrajú a opäť stavajú všetky komíny nad strechou, opravuje sa drážková strešná krytina a vchodová brána. Z obnovy sa tiež zachováva kompletná projektová dokumentácia.

80. roky 20. storočia

Kaštieľ prechádza viacerými rekonštrukciami Počas niekoľkých rokov sú opravené bytové jednotky, vybudovaná kanalizácia a celý objekt plynofikovaný, plánuje sa tiež výmena drevených okien. Kašiteľ prechádza do vlastníctva poľnohospodárskeho družstva, stále je tu však zachovaná výroba vína.

2015

Kaštieľ využíva do roku 2015 Poľnohospodárske družstvo v Svätom Jure.

2016

V roku 2016 nadobúda kaštieľ spoločnosť kaštieľ Pálffy, patriaca do investičnej skupiny ZAR invest a.s, s cieľom zrenovovať jeho priestory a okolie a navrátiť do kaštieľa výrobu vína.

2017

Do pivníc kaštieľa Pálffy sa sťahuje vinárstvo VIAJUR a postupne sa pripravuje obnova celého kaštieľa.

2018

V tomto roku bola zahájená postupná rekonštrukcia pôvodných palffyovských pivníc. 

2019

Pivnice sú zrekonštruované. V lete odštartovala kompletná rekonštrukcia a dostavba kaštieľa Pálffy. Predpoklad ukončenia rekonštrukcie – jar 2021.